Prototyp ručného reťazového kladkostroja možno vystopovať až do starovekého Ríma, zaznamenaný v architektonickej príručke architekta Vitruvia.
V 15. storočí sa v Taliansku objavili výložníkové žeriavy, ktoré riešili problém s riadením, no stále sa spoliehali na ručnú prácu.
Vynález parného stroja v 18. storočí poskytol energiu pre žeriavy, čo poháňalo vývoj zdvíhacích strojov. Moderné ručné reťazové kladkostroje boli na základe tohto základu neustále zdokonaľované.
Súvisiaci priemysel v Číne sa začal v 70. rokoch 20. storočia s početnými rodinnými dielňami na opravu a renováciu ručných reťazových kladkostrojov. Do konca 70. rokov 20. storočia sa tento počet rozrástol na viac ako 300 dielní-individuálnych podnikov.
V posledných rokoch priemysel zaznamenal technologické inovácie, ako napríklad zavedenie inteligentných riadiacich modulov, použitie nových zliatinových materiálov a inovatívne výrobné procesy, ktoré prelomili tradičnú technologickú prekážku, že „môžeme ísť len hore, nie dole“.